Anette- 1.diel

29. prosince 2009 v 10:07 | Mireille


-Dobre, dobre- unavene som povedala otravnému cinkajúcemu budíku a tresla po ňom. Aj keď bol výkend mala som nastavený budík lebo som sa mala o deviatej stretnúť so Samom a Tomom pri jazere(to bolo také naše miesto pri jazere xD) a nechcela som zaspať. Pomali som sa zdvihla s postele a otvorila dvere na izbe jednou mojou studenou bosou nohov vykročila na chodbu.
Naštastie otec ešte spal a jeho červené líca a noštek svedčili o tom že včera zas pil(mimochodom, je to asi trošku nezvyčajné ale môj otec má posteľ na chodbe- inde sa nevošla- máme malý dom). :( V tichosti som zavrela dvere a podišla ku skrini.
Prezliekla som sa a potom som si šla do kúpelne učesať moje neposlušné čierne vlasy do voľnejšieho drdola.
Zišla som dolu schodmi a načiahla sa po telefón. Vytočila som čislo a počkala kým niekto na druhej strane nepreruší ten monotóny pípavý zvuk.
"Ó, ahoj Tom... tak to jazero platí?" opýtala som sa hneď ako som začula v slúchadle môjho kamoša. Spýtať sa ho či to jazero platí nebol pravý dôvod prečo som mu volala. Vlastne som mu to chcela pripomenúť, bolo mi takmer jasné že zabudol.
"Noo, ... jasné!" otvalo sa na druhej strane ospalím hlasom. Pousmiala som sa- zaspali :). "Tak to som rada. Takže o deviatej?... super, teším sa na vás".
Položila som slúchadlo a kedže som mala ešte chvlíľu času spravila som rýchly poriadok. Na hodinkách ukázalo 08:45 a ja som sa rozhodla vyštartovať.
Vonku bol nádherný jesenný deň. Všetko žiarilo zlatistými farbami a na chĺpkoch na rukách som cítila jemný vetrík. V diaľke som už videla chalanov vyvalených na zemi.
" Jé, no čawte! Nečakala som že tu už budete" povedala som s ironickým úsmevom(samozrejme som narážala na to ako vždy všade chodia pozde a vlastne som ich chcela aj tak trošku naštvať :P) Tom sa zdvihol zo zeme a zdalo sa že si moju poznámku akosi nevšimol, namiesto toho ku mne podišiel a objal ma na privítanie(wáá to som nečakala- čo sa stalo že je zrazu taký milý? xD)
No jasné! To som mohla čakať. Nie, nechcel byť milý... chcel urobiť niečo iné "To máš za to," hovoril cez svoj smiech Tom a tak divne si ma skrútol v rukách. Začal mi strapatiť vlasy a ja som sa z jeho zovretia ani za svet nemohla vyslobodiť. A Sam? Ten namiesto toho aby mi pomohol ležal na zemi a chichúňal sa :D "Thomas už aj prestať! Sááám, pomóóóc!xD" kričala som. ...
Keď ma konečne pustil premiestnili sme sa na lavičky- do tieňa a rozprávali sme sa. Zopárkrát niekto trepol niečo také, že sme s az toho smiali takmer desať minút. Bolo nám fakt skvele. :) ...
Prechádzali sme sa a nakoniec sme skončili zas pri jazere. "A čo doma?" opýtal sa ma Sam po dlhšej odmlke. "Noo...," zamyslela som sa a nevedela čo presne povedať. "Otec v tom ešte stále lieta?" upresnil svoju otázku "Noo... vlastne.. áno," vydýchla som. "To bude v pohode, uvidíš" s ľútostou v hlase sa ma snažil presvedčiť Tom.
To ma ale fakt vytočilo! Vystelila som z hojdačky a okríkla ho: "Čo bude v pohode? To už nikdy nebude v pohode! Zažil si to už niekedy? Nie! To nebude v pohode!" opakova som a do očí sa mi tlačili slzy. Tom sa tiež postavil a zakúsol sa do dolnej pery, Sam sa do toho snažil nepliesť ale vyzeral vystrašene. "Prepáč mi to, ja-ja...," Tom nevedel čo povedať. Prišliel ku mne a tuho ma objal. "Ty prepáč, neviem čo to do mňa vošlo" pošepla som mu.
Zase sme sa usadili na zem a zozprávali sme sa. Všetci traja sme sa však teraz oblúkom vyhýbali téme "rodina".
Celý ostatok dňa sme sedeli pri jazere, až na vínimku keď šiel Tom kúpiť sušielky(náš dnešný obedxD). Popoludnie ubehlo veľmi rýchlo a my sme sa ani nenazdali a už sa začalo stmievať.
"Tak ja sa už poberiem, je neskoro," vzdychla som si a s hraným úsmevom sa pustila do rozlúčkového obíjmania(praktikujeme ho vždy- je to taký náš rituál alebo ako to mám nazvať xD)
Sam si ale všimol že niečo nie je v poriadku. " No taaak," zatiahol a usmial sa, "čo sa deje?" "Ach, nič. Len sa mi nejak niechce ísť domov". Úsmev na Samovej tvári vystriedala divná grimasa. Pochopil prečo. "Ale no tak, kašli na ňho. Bež si hneď ľahnúť a nebav sa s ním". "Hmm... dobre," povedala som sucho a ešte mávla rukou na rozlúčku.
Prešla som parkom zahalením v tmavom rúšku noci a vyšla schodami vedúcimi ku vchodovým dverám nášho domu. Nechcela som vojsť no vedela som že musím. V hlave mi neusporiadane výrili rôzne myšlienky a obavy. Prekonala som to. Dotlka som sa studenej železnej kľučky na dverách stisla ju. Dvere sa s vrzúganím otvorili.
Odrazu som zmrzla. Hľadeľa na otca sediaceho v kuchyni, ktorý ma zrejme čakal.
On však ihneď vyštartoval. Zasunul stoličku tak silno že sa odrazila od stola, zatresol za nnou dvere a zvrieskol: "Kde si bola mladá slečna?!" Neodpovedala som- môj hlas akoby mi zamrzol v krku. Preglgla som a premerala si otca. Bol zas opitý, ale takéhoto som ho ešte nepoznala. Áno, zvykol byť protivný no nikdy nie takto.
Z myšlienok ma prerušil jeho hlas "Vieš koľko je hodín?" Bleskurýchle som sa pozrela na hodiny a odpovedala:"Pol deviatej" "Kde si bola?" ručal.
"N-no v-v-vonku" koktala som a hlas sa mi triasol. Bála som sa ho. Takýto nikdy nebol! "S kým?"pokračoval vo výsluchu. "No, s Tomom a Sa-Samom" "Zase si bola s tými sprostými hňupmi?!(tlak mi poriadne súpol) Vláčiš sa s nimi po nociach ako taká obyčajná šťe*ka! Si ako tvoja matka! Aj ona...," vtom som ho prerušila:
"PRESTAŇ!" zvreskla som,"nevieš co hovoríš!"
-Čo sa to s ním deje? Nerozumiem tomu. Matku miloval, preču ju teraz takto uráža? A prečo uráža mňa? - preblesklo mi hlavou.
"Takže ti mi budeš odvrávať?" otec vyrezal byť naozaj veľmi vytočený jeho nozdry sa nafukovali a znovu sfukovali ako nazúrenému býkovi. " Nie takto to nepôjde slečna," zhúkol a v tom momente urobil niečo čo ešte nikdy...

Pokračovanie nabudúce :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Navštevovali ste blog MIRASIMS?

Áno. 38.1% (8)
Nie...taký je? :D 61.9% (13)

Komentáře

1 May May | Web | 29. prosince 2009 v 10:08 | Reagovat

pod na skype :-)

2 Mireille Mireille | 29. prosince 2009 v 10:13 | Reagovat

Fuu ten text je nejaký rozhádzaný, snáď to prečítate  :-)
May: teraz nemôžem :( Možno večer :))

3 eneti eneti | 29. prosince 2009 v 10:57 | Reagovat

komix zacina superr  :-D urcite sa zastavim na dalsie diely  :-D

4 NiNa NiNa | 29. prosince 2009 v 11:25 | Reagovat

Supeer rada som si to prečítala znova  :-)

5 melissa melissa | Web | 29. prosince 2009 v 13:48 | Reagovat

Sušienky na obed :-D Krásny diel  :-)

6 Lowiska ♥SB♥ Lowiska ♥SB♥ | Web | 29. prosince 2009 v 15:42 | Reagovat

Skvělýýýý komix!! Škoda že jsem MiraSims neznala předtím... ;-)

7 Lu-cka Lu-cka | Web | 29. prosince 2009 v 19:56 | Reagovat

Iste ju zbije....:/ :-(

8 XxXxXx XxXxXx | 15. února 2010 v 18:01 | Reagovat

wááw .. zaujíímavy pribeh ... tesim sa ńa pokracovanie  :-D

9 streetsoul streetsoul | 20. prosince 2010 v 16:15 | Reagovat

:-)  :-(  ;-)  :-D  8-O  8-)  :-?  :-x  :-P  :-|  :-!  ???  :D  [:tired:]  O_O

10 Kikikikikikina Kikikikikikina | 26. ledna 2011 v 17:04 | Reagovat

fuj to ja trapak
ten kdo to udelal je blbec :-(  :-(  :-(  :-(  :-(  :-(  :-(  :-(  ;-)  ;-)  ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama